…luck, byť v tomto Spojenom kráľovstve 🙂 dnes ďalšia časť seriálu “Lenky aupairky príhody a skúsenosti”, tak sa pekne posaďte, vyložte si nohy, vezmite popcorn a užite si ďalší exkluzívny pohľad do zákulisia severného Walesu.
- The grass is greener on the other side
Aj vás vždy úplne uchvátia fotky z Walesu alebo Írska, na ktorých je zelená trávička, kamenné múry, sem-tam nejaký strom, pasú sa tam ovečky ako huňaté biele obláčiky… Romatika, čo? Ja osobne som mala vždy chuť sa naboso rozbehnúť po tej úžasne mäkkej tráve dolu kopcom, vietor vo vlasoch, slnko na oblohe – raj na zemi 🙂
Ha-ha-ha. To určite.
Kde sú ovce, tam sú, spravidla, aj ovčie…ehm…výkaly. V praxi to vyzerá asi tak, že nemôžete spraviť ani jeden krok bez toho, aby ste do nejakého nestúpili. Seriózne, tie bobky sú úplne všade. A ak budete mať šťastie, tak sa vám podarí sa v nich aj vyváľať, ako mne napríklad. (Šmykla sa mi noha na mokrej tráve, no a čo!) Ale vraj to nosí šťastie, tak uvidíme 🙂
- Seaside life
Ak žijete pri mori, celý váš život výrazne ovplyvňuje príliv a odliv. Well, ani nie tak váš život, skôr životy návštevníkov a turistov, ktorí nevedia, ako sa more správa. Predstavte si napríklad, že stojíte na vyvýšenom pieskovom výbežku z pláže. Začína príliv a vy si myslíte, že však pohodka jahodka, keď to bude kritické, proste sa vrátite na pláž.
Dovoľte, aby som vás vyviedla z omylu.
Voda pieskové výbežky nezaplavuje len z jednej strany, ale z troch. Čiže reálne máte približne minútu a pol na to, aby ste sa dostali do bezpečia pláže. Ak sa vám to nepodarí, v lepšom prípade zostanete uväznení na kúsku piesku ako Robinson na opustenom ostrove, v horšom prípade si zaplávate (čo nie je až také super, lebo vo Walese sú okrem nebezpečných spodných prúdov aj žraloky a iní domáci miláčikovia, ktorí by si vás s radosťou dali na večeru). Každopádne, musí pre vás prísť pobrežná stráž na helikoptére a vytiahnuť vás do bezpečia. Preto môžete často v noci počuť zvuk motorov a vidieť v diaľke svetlo pátracích reflektorov. Ako z Medicopteru alebo Doktora z hôr. No pláž býva komplikovaná, aj keď je odliv, nemyslite si. Všade sú výstrahy pred rýchlym pieskom, ktorý je fakt rýchly – chvíľka nepozornosti a ste po členky zaborení v piesku (vtedy som pochopila, že nízke gumáky nie sú to pravé orechové do severného Walesu).
Vďaka prílivu a odlivu môžete vidieť aj kopu zaujímavých živočíchov, ktoré vyplaví more na pláž. Keď som uvidela svoju prvú veľkú medúzu v Borth-y-Gest, bola som z toho riadne vyhappená. Po týždni mi to už prišlo menej zábavné a po ďalšom týždni ma to maximálne vytáčalo. Veď nič nie je horšie, ako keď na pláži stúpate na polozhnité medúzy. Nechutné.
- Raf Raf!
Okrem helikoptéry môžete v severnom Walese počuť aj iné lietadlá, konkrétne…stíhačky. Na Isle of Anglesey, najzápadnejšom výbežku celého Walesu, ktorý je čo by kameňom dohodil od Tyddyn Iolyn, sa totiž nachádza základňa RAF (Royal Air Force – Kráľovského letectva), z ktorej v minulosti lietali aj princovia William a Harry. Takže každý deň nám tu nad hlavou lietajú stíhačky smerom na Porthmadog, väčšinou tak tri-štyri pohromade, robia otočky, saltá, proste SIAF v menšom na welšskom nebi 🙂
- Dopravný servis
Pri dopravných prostriedkoch ešte chvíľku zostaneme, lebo aj šoférovanie auta je tu dosť zaujímavé 🙂 A teraz nehovorím o tom, že sa tu jazdí v ľavom pruhu, na to som si už zvykla. Problémom je, že vo Walese je 80% ciest postavených pre 1 (slovom ! jedno !) auto. Čo je niekedy fakt dosť prúser, ak sa stretne napríklad dodávka a Robov a Mirkin Mitsubishi Shogun. Samozrejme, všade sú takzvané “passing places”, matematicky to vyzerá asi takto: na 2 metre dopredu pripadá 5 metrov cúvania. A nie, nevbehnete len tak kolesom do poľa, aby ste sa vyhli iným autám, pretože všetky cesty sú obohnané nízkymi kamennými múrikmi.
Ďalšia vec je, že cesty sú tu strašne, ale naozaj strašne úzke. Ak ide v jednom pruhu kamión, spätné zrkadlá oprotiidúcich áut si dávajú high-five s kameňmi v múrikoch. Predbiehanie je taktiež mission impossible. A to nespomínam fakt, že do kruhového objazdu sa vchádza z dvoch pruhov (nie z jedného ako u nás) a je to riadne mätúce.
(Niečo ako dopravná polícia tu neexistuje, čo je celkom super, lebo Grimesovci si pár týždňov dozadu kúpili najnovšie Audi RS4, 450 koní, takže sme cestou do Pwllheli mohli ísť vyše 230 km/h, parádička.)
- Yumsies!
Čo vás možno zaujíma najviac je, či naozaj Briti nevedia variť. Kde je pravda?
Hm, ťažko povedať. Ja osobne by som si za scones+clotted cream+jam & Welsh rarebit dala aj koleno vŕtať 🙂 inak dosť nanič. Neviem ako u vás doma, ale keď my pečieme napríklad kura, tak ho predtým osolíme, okoreníme, posypeme paprikou… Tu nie. Chúďa holé kura sa predáva v sáčku, v ktorom ho rovno strčíte to rúry (áno, kura aj so sáčkom, wtf). Bez soli, bez ničoho. Výsledkom je kura bez chuti, ku ktorému sa dáva varený hrášok, mrkva, opekané zemiaky, gravy a yorkshire pudding (ten je mňamka). Typické britské jedlo.
Raňajky – toast! Lebo neotoastovaný chlieb sa tu proste nejedáva. S maslom a pomarančovou marmeládou. Slané raňajky tu neexistujú. (A fakt som jediná, ktorá si najprv naleje do misky mlieko a až potom prisype cereálie?)
Maslo! Tu v UK sa predáva zásadne slané. Nechutne slané. Akože – WTF??? Načo? Nie je nič lepšie, ako piecť koláče so slaným maslom, naozaj (precíťte tú iróniu). Aj keď v poslednom čase si dosť fičím na toaste s maslom Lurpak a horúcou čokoládou, och 🙂 Inak je podľa Britov najlepšie Kerrygold. Bez diskusie.
Obed – sendviče. Maslom/majonézou treba natrieť ! obidva ! krajce chleba, inak budú na vás pozerať ako na debilov, vraj PREČO, prepánakráľa, som nenatrela obidva krajce? (lebo nechcem zomrieť na vysoký cholesterol, of course). Ak nie sendviče, tak krevety alebo cheese & crackers & paté.
Večera – jediné teplé jedlo dňa. Mäso musí byť, buď ako roasted dinner (opísané vyššie), shepherd’s pie alebo keď chceme niečo “diétne”, tak fish&chips. S kopcom majonézy a sweet chilli sauce, samozrejme. (Neviem, či som toľko pribrala kvôli tomuto, alebo kvôli tým kopcom zmrzliny Ben&Jerry’s a Häagen-Dasz, ktorými sa ládujem každý druhý večer, lebo chápete, na Slovensku si také ako chudobný študent nemôžem dovoliť) 😀
Ak sa povie cake, obyvatelia Spojeného kráľovstva si hneď predstavia vysokú čokoládovú tortu bez náplne, poliatu kondenzovaným mliekom. Krycie meno “dvojitá smrť”, ale inak to je mega dobré 🙂 okrem toho si tu ľudia fičia na hrozienkach, najčastejšie kupovaná položka v supermarkete je pain au raisin (slimák z lístkového cesta s vanilkovým pudingom a hrozienkami, ofc) a Welsh cakes, ktoré sa samozrejme otoastujú a natrú maslom, bez toho by to predsa nešlo, všakže.
Raz som piekla koláč, chápete, taký ten klasický kysnutý s jahodami a mrveničkou. Nebol taký ako od starkej, to je nemožné, ale aj tak som naň bola hrdá. Rob ho ohodnotil slovom “delicious”, ale z výrazu jeho tváre bolo jasné, že už jedol aj lepšie veci. Asi o mesiac prišli na návštevu ku Grimesovcom kamoši z Írska s tromi deťmi (Eoin a Grainne + Aideen, Clodagh a Senan – ani sa nenamáhajte vyslovovať tie mená, ja som si ich chcela na začiatku všetkých očíslovať), tak si vravím, upečiem bublaninu. S oklieštenými surovinami sa mi (ne)podarila asi najhoršia bublanina môjho života, nízka, suchá, blé. No a Rob + všetci Íri sa ním išli zadrhnúť. Vraj nikdy nič lepšie nejedli, malý Senan (3 roky) sa vyjadril takto: “I don’t know your name but you’re amazing and the best cake maker ever.” Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí, čo dodať.
Palacinky! “And you can make the best pancakes, this is like a pancaketopia” – írske deti boli zjavne spokojné. Eoin sa mi chcel odvďačiť za umlčanie deciek (keď majú plné ústa, nemôžu rozprávať = dôležitý lifehack), tak mi hovorí, že mi spraví palacinku. A ja že nie, thanks Eoin, spravím si sama. Na to mu Mirka/Rob odpovie: “Nechaj ju, ona si spraví nejakú čudnú východoeurópsku verziu s čokoládou a ovocím”… akože, WTF??? Čudná východoeurópska verzia??? A britsko-írska verzia je v pohode, keď si sladkú palacinku vyprážanú na oleji natrú slaným maslom, posypú kilom hnedého cukru a polejú citrónovou šťavou? Veď sme ľudia, nebuďme rasistickí k palacinkám, aj tak sa nakoniec všetky vždy zjedia, nie?
Okrem toho, Briti nemajú ani tušenie, čo to je kaleráb. Ani slivka. V obchodoch niečo také nenájdete. Hrubá a polohrubá múka? To tam u vás vo východnej Európe máte viac druhov? No veru hej, máme.
(Čo mi chýba z slovenského jedla? Chleba, taký ten fajný čerstvý od Smatanu – Topoľčanci vedia, o čom je reč – potom tvaroh, slaninka, Granko, Niva. A starkine koláče, samozrejme ♥)
- Omše
Omše sú tu vo Walese tiež veľmi zaujímavé 🙂 Katolíci sú tu menšina, najviac je ateistov, na druhom mieste sú anglikáni. Omša býva raz týždenne, počet ľudí v kostole cca 40, priemerný vek 70+. Možno to je dôvod, prečo takmer každú od môjho príchodu do UK nosím obetné dary (možno sa boja, aby sa babičkám a deduškom cestou k oltáru nezlomila palica). Dokonca chceli, aby som čítala čítanie, čo som, samozrejme, odmietla. Inak sú tu ľudia veľmi vtipní, keď kňaz povie “dajte si znak pokoja”, podávajú si ruky, ale keď na niekoho nedočiahnu, jednoducho mu zakývajú. Tak si predstavte, ako si celý kostol na čele s kňazom kýva navzájom 😀 Po úvodnom prežehnaní nasleduje asi toto:
(kňaz) “Good morning brothers and sisters.”
(ľudia zborovo) “Good morning, father.”
(kňaz sa tvári, že nepočuje) “I can’t hear you, brothers and sisters!”
(všetci ľudia kričia) “Good morning, father!”
Je to zlaté. Čo sa mi však páči úplne najviac – keď skončí omša, kňaz sa postaví pri dvere a s každým si podá ruku, či prehodí zopár slov. (U nás v Topoľčanoch by to bolo nereálne hlavne v nedeľu po devine, to by tam chudák dekan či kapláni museli stáť do večernej omše) 😀
- I siarad cymraeg
A aby som nezabudla, posledná vec, ktorú som sľúbila – welština. Jazyk, ktorý sa okrem írčiny nepodobá na nič, možno ešte na knihy J.R.R. Tolkiena. Všetky nápisy a hlásenia na stanici sú najprv vo welštine, až potom v angličtine. “F” sa číta ako “V”, “LL” ako “CH/K” (teda Pentrefelin ako Pentrevelin a Pwllheli ako Pecheli). Množné číslo vytvoríte pridaním koncovky “au” za slovo. Však easy-peasy, nie?
Modelová veta vyzerá asi takto:
“Croeso Cymru ildiwch cyngor araf cyflymder traeth cysylltu llywodraeth bws.”
Vyzerá to strašne inteligentne, ale v skutočnosti som tu práve napísala všetky výrazy, ktoré viem po welšsky 🙂 Takže slovo po slove:
vitajte | Wales | daj prednosť v jazde | mestská rada |spomaľ | rýchlosť | pláž |spájať | vláda | autobus
Ako iste vidíte, prvé sa človek vo Walese nenaučí takú tú klasiku ako ahoj, prosím a ďakujem, ale to, čo je na dopravných značkách a nápisoch 😀 ale zase aby som neklamala, ďakujem po welšsky sa povie tak…no, znie to, akoby ste si odpľuli poriadny chrcheľ (vždy mi napadne tá hláška z Titanicu, viete: “Rose, musíš to vytáhnout až z paty”).
Asi som mala dať na začiatku long post alert, však? 🙂 ak ste sa dostali až na koniec a zjedli všetky svoje pukance, gratulujem, úroveň dokončená! Oddýchnite si na pár dní, nasledujúci článok bude o miestach, ktoré som tu v UK navštívila a sú (podľa mňa) worth seeing 🙂
(P.S.: Áno, toto som písala pri čudnej východoeurópskej palacinke s čučoriedkami a čokoládou. Ako vravieva ocko: “Nevadí, že si nedajú, aspoň nám viac zostane.”) 🙂
Fun fact about Wales: Tentokrát ho vynechám, keďže tu ↑ hore ↑ máte o fun facts celý liebesbrief 🙂
Motherhood fact: Keď idú bábätkám zuby, hryzú a pchajú si do úst všetko, čo im príde po ruku. Berťo mi strašne rád žužle prsty – a viete, čo je maximálne nechutné? Keď do toho začne vracať, proste, z úst mu idú prúdy jedla a on stále žužle môj prst a nechce pustiť, no joys of teething & weaning.
British thing of the week: Tento cider z miestnych vinohradov…oh myyy ♥ mám pri ňom také malé londýnske deja vu 😀
Behind The Walls 