Či už niekde pracujete alebo cestujete, existuje len jediné pravidlo – akých ľudí stretnete, tak budete na danú časť života spomínať. Môžete ísť na dovolenku na Bahamy, no s nesprávnymi ľuďmi to bude o ničom. Naopak, aj umývanie dlážky vo fastfoode sa vám po čase môže zdať ako brnkačka, ak pracujete s dobrou partiou.
A presne o tomto je celá Amerika. Nemôžem rozprávať o tom, ako som sa mala super na Miami, v San Franciscu či na horských dráhach v Six Flags bez toho, aby som nespomenula ľudí, ktorí sa na tri mesiace stali mojou rodinou. Keď ste takmer sedemtisíc kilometrov od domova, sú jediní, s ktorými môžete nadávať na neschopného manažéra, zákazníkov, smiať sa, riešiť heartbreaky, konflikty, nákupy vo Walmarte, naháňať sa, kto bude prvý v sprche a chodiť na raňajky do Perksu. Jednoducho sa stanú súčasťou vášho života (keďže bývate s 30 ľuďmi na jednom dome a ďalších tridsať býva hneď vedľa, aj keby ste chceli, tak sa tomu nevyhnete).
Okrem toho, v Point Pleasant Beach sa zišla celkom rôznorodá skupina ľudí, ktorí by asi za normálnych okolností nemali šancu sa stretnúť. Veď kde inde nájdete profesionálneho hráča kalčeta, modelku, rapového producenta, syna majiteľov hotela na ostrove Nin, psychopatov, podivínov, bordelárov, pedantov, Mongola, Češku, Rusa, dvojičky z Dominikánskej republiky, chronických baličov či dvoch gayov? Sami uznáte, že pri takejto kombinácii je o zážitky postarané.
Na izbe som napríklad bývala s Češkou Zuzkou, s ktorou sme sa kŕmili pizzou a Extreme Sour Patch Kids (tými cukríkmi, nie živými deťmi – no nemali sme od toho ďaleko, keď sa dovalil detský tábor a dvesto detí sa ma po jednom pýtalo, čo si u nás môžu dať za jeden dolár. Len vďaka elementárnej slušnosti, ktorej ma naučili rodičia, som im nepovedala, že si ten dolár môžu strčiť, no… veď viete kam, pretože najlacnejšia soft zmrzlina u nás stála 3.50 a ak im rodičia dali naozaj len jeden dolár, nemajú predstavu o boardwalkovej ekonomike).
V Sweetshope som najradšej pracovala s Evou, Marinou, Sashary a Anou. Keď totiž stojíte 14 hodín na nohách, potrebujete niekoho, s kým si môžete ponadávať na svet, manažérov, Američanov, hnusné obedy, nezmyselné objednávky a opäť na Američanov. Občas nám z toho trochu preplo, vtedy sme s Marinou počas scrapovania dlážky písali smutné básničky.
(Aha, vy neviete, čo je to scrapovanie. V Sweet Shope je na konci dňa vždy hrozne špinavá dlážka, či už od čokolády, zmrzliny alebo fudge-u. Predtým, ako sa poumýva, treba z kachličiek a špár všetko vyškriabať. Nechutné, viem, no v tomto vás Amerika naozaj naučí pokore. Raz nám naša – chvalabohu, už bývalá – manažérka Lauren v nevídanom záchvate ľudskosti ponúkla candy apple práve vtedy, keď sme scrapovali. Vraj odkrojte si. Marina s pokojom Angličana chytila do ruky nožík, s ktorým oškrabávala celodennú špinu z dlážky, odkrojila si a zjedla. Keď si o pár sekúnd uvedomila, čo sa stalo, nedokázala som z jej výrazu určiť, či si chce ústnu dutinu vystriekať wapkou, kyselinou alebo rovno odťať hlavu.)
Ale späť k téme. Okrem toho, že sme sa stali so Sabinou asi najlepšími americkými kamoškami, precestovali Washington, Philly, Kanadu a Floridu, našli sme si spolu aj druhú prácu (lebo štrnásť hodín denne nie je dosť, všakže). Pracovali sme ako housekeeperky, čiže – upratovačky v hoteli. Nebolo to až také zlé, lebo okrem nás tam pracovalo 80% deciek z Jenksu, takže vždy som v upratovacej skupine schytala nejakého kolegu. Práca nebola až taká ťažká, naučili sme sa, čomu sa máme vyvarovať, ak by sme niekedy spali v americkom hoteli, príležitostne sme si schrupli v čerstvo upratanej izbe a občas sme našli aj celkom slušnú nádielku jedla – znie to hrozne, ale jedna plná chladnička a nemusíš ísť týždeň na nákup. O radostiach a strastiach hotelových upratovačiek inokedy, no spomeniem aspoň našu housekeeperskú hymnu – pesničku The Middle od Zedda, Maren Morris a Grey. Prečo? Začína totiž slovami “take a seat”, čo sme pri prevliekaní perín zmenili na “take a sheet” (obliečku). Pre toho, kto vyfasoval upratovanie kúpeľní, mohlo slovo sheet tragicky zmeniť spelling a z nevinnej obliečky sa razom stalo, no… shit. Nebudem konkretizovať, kde všade a ako sa môže táto substancia nachádzať, no verte mi, Američania fantázii medze nekladú. A ešte chcem pozdraviť Jacka, ktorý vždy vypil všetky nájdené Nesquiky, díky, bro.
Hneď na začiatku nášho trojmesačného pobytu som raz zišla z poschodia dolu do kuchyne, keď som zrazu zacítila štipľavý zápach. Plyn. Dolu nás vtedy bolo asi desať, tak sme vyslali chalanov na prieskum, čo to môže byť. Odpoveď bola jasná – plynový sporák, pravý spodný horák. O pár minút bol už vzduch na prízemí neznesiteľný. Dobrodruhovia – čauky, Matej – začali šibrinkovať so zapaľovačom. Úprimne, nebolo nám všetko jedno. Zavolali sme preto manažérov. Dovalil sa jeden z nich spolu so synom majiteľa boardwalku, PJ-om a situáciu vyriešili spôsobom, ktorý sa v nasledujúcich týždňoch ukázal pre Američanov úplne typický:
“PJ, uniká nám plyn, čo máme robiť?”
“Hm, neviem. Otvorte si okná,” vyhlásil, nasadol do svojho Mercedesu a odfrčal.
Naše tváre vyzerali, akoby sme videli starostku Fekišoviec v akcii. Nechápali sme. Našťastie, chalani mali dostatok duchaprítomnosti a celý sporák odpojili a postavili na protest do stredu kuchyne. Chudák elektrospotrebič po dvoch dňoch na pranieri zrejme situáciu nezvládol a zmizol – nahradil ho iný, funglo nový. Podotýkam – s jedným horákom, ostatné tri odmontovali. Vraj keď budeme menej variť, bude menej unikať plyn. God bless America.
Je ťažké spomenúť každého, väčšina spomienok sú príliš interné, alebo príliš… moje. Každopádne, mala som šťastie na ľudí. Veľké. Keď sme večer pred mojím odchodom z PPB mali párty, držali sme sa v kruhu, Tony hral na gitare a my sme spievali “Záverečnú” od Ine Kafe (Chorváti iba otvárali ústa), po chrbte mi behali zimomriavky. Plakali všetci. A ja musím skonštatovať, že keby som si mala po druhýkrát vybrať svojich spolutrpiteľov, vyberiem si VÁS. ♡
Lenka
(okrem Zuzky, Evy, Sabi, Sashary, Mariny, Any a Mateja, v hlavných úlohách ďalej hrajú: Denis, Miro, Krešo, Natal, Klara, Lea, Bady, Luka, Luka, Sandra, Petar, Jess, Irish, Dave, Dano, Emily, Shannon, Dambo, Shamy, Manny, Mišo, Magda, Sima, Robo, Veronika, Coogan, Tom – tieto mená možno ešte niekedy budete počuť, tak sa pripravte).
Behind The Walls 